Folklórne hodnoty na Strednom Považí Považské osvetové stredisko v Považskej Bystrici pripravilo už ôsmu sériu metodických školení s názvom Folklórne hodnoty na Strednom Považí VIII. V stredu 29. septembra 2021 v kultúrnom dome v Plevníku-Drienovom sa konali hudobno-tanečná dielňa s lektorkou: Mgr. art. Lenkou Šútorovou-Konečnou, ArtD. a hudobno-tvorivá dielňa s lektorom Mgr. Dobroslavom Kortmanom. Členovia detského folklórneho súboru Dúbravček z Plevníka - Drienového pracovali paralelne v dvoch skupinách. Tanečná pedagogička a choreografka Lenka Šútorová-Konečná využíva pri výučbe tancov inovatívne pedagogické prístupy. Metodika, ktorej autorom je Peter Lévai, jej osobná prax a skúsenosti sú zárukou pohybového zážitku pre deti a zároveň inšpiráciou pre pedagógov. Tak tomu bolo aj v kultúrnom dome plnom malých folkloristov. Hravou formou efektívne a systematicky deti dospeli aj v krátkom čase k reálnym výsledkom, ktoré ďalším pravidelným nácvikom povedú ku kvalitným trvácim tanečným návykom. Skúsený lektor Dobroslav Kortman vedie v Považskom osvetovom stredisku obľúbené letné hudobné dielne DOBROHUDIE. Mladí hudobníci z Dúbravčeka sú ich pravidelnými účastníkmi a počas tejto októbrovej dielne pokračovali v nácviku spoločnej hry i spevu z repertoáru ľudových piesní stredného Považia - Prečína, Marikovej i Záriečia a repertoár prispôsobili aj príprave k vianočnému obdobiu o regionálne koledy. Pravidelne v jesenných termínoch pripravujeme aj hudobné dielne venované pastierskym hudobným nástrojom a po niekoľkoročnom cykle týchto školení sme tie tohtoročné rozšírili okrem hry aj o poznanie výroby samotných nástrojov. V piatok 1. októbra 2021, v dielni Jozefa Pobočíka v Brvništi deti z detského folklórneho súboru Podžiaranček mali možnosť prakticky sa zoznámiť s jednotlivými pracovnými postupmi a nástrojmi potrebnými pri výrobe rífovej, či šesťdierkovej píšťaly. Mgr. Jozef Pobočík sa spolu so svojím otcom venujú výrobe i samotnej interpretácii. Ako spomína Jozef Pobočík: „Zvuk rífovej alebo prednej koncovej píšťaly sa v časoch môjho detstva ozýval zo všetkých kútov Brvnišťa najmä za pokojných letných podvečerov. Pamätám si slnečné nedeľné dopoludnia, keď sa chlapi z horného konca v čistučkých bielych košeliach, s rífovkami pod pazuchou schádzali na moste a predvádzali svoje umenie. Niektoré boli rozsušené a tak ich bolo treba v Papradnianke namočiť, aby sa „spučali“. Medzi týmito hráčmi boli aj také legendy hry na rífovú píšťalu ako Jano Fortuník - Hroščík, Frano a Pavel Pobočíkovci - Petríci, z ktorých jeden bol môj strýko a druhý otec. Tradícia hry na tieto nástroje tu bola taká bohatá, že nás v okolí niekedy volali aj „píščelkári.“ A práve deti zo základnej školy v Papradne a dnes už aj študenti iných škôl, v najväčšom pošte však práve deti z DFS Podžiaranček s veľkou chuťou a odhodlaním vyrobiť raz vlastné nástroje načúvajú každej informácii a s veľkým odhodlaním a šikovnosťou sa priúčajú aj zručnosti ich výroby Hudobno-tvorivé i tanečné dielne tohto druhu veľmi významne pomáhajú k porozumeniu a hlbšiemu poznaniu regionálnych tradícii, zachovávaniu a šíreniu hudobno-tanečných i remeselných zručností. Všetky školenia boli realizované v rámci projektu Kultúra človeka, kultúra spoločnosti. Z verejných zdrojov ich podporil Fond na podporu umenia, hlavný partner projektu.

Kotlíkový guľáš a dobrá nálada Tento aj minulý rok sa v obci Ladce niesol v znamení rušení tradičných podujatí, na ktoré sme si zvykli a tešili sa na ne. Dôvodom bola pandemická situácia, ale aj často sa meniace opatrenia, ktoré pre kultúrne podujatia platia. Obec ako usporiadateľ je povinná tieto nariadenia rešpektovať a zabezpečiť aj ich dodržiavanie. Podujatia ako Dni obce Ladce, Ladecký kotlík alebo Ladecká notečka nie je možné zorganizovať zo dňa na deň. Ich plánovanie trvá niekoľko mesiacov z dôvodov, ako sú zabezpečenie pódia, ozvučenia, osvetlenia, voľných termínov interpretov či zaplatenie zálohy vystupujúcim interpretom. S predstihom sa posielajú aj žiadosti o dotácie na jednotlivé podujatia, ktoré môže podporiť Trenčiansky samosprávny kraj. Ak sa teda počas plánovania akcie menia pravidlá a hrozí, že podujatie bude zrušené takpovediac na poslednú chvíľu, treba zvážiť, či energia, ktorú organizátori vo voľnom čase podujatiu venujú, nie je zbytočná. Keď sa tohtoročné leto situácia zlepšila, rozhodli sme sa, že sa do organizovania podujatí predsa len pustíme. Síce v menšom rozsahu, ale s cieľom osviežiť kultúru v našej obci. Spojili sme dokopy tri podujatia – obľúbený, už v poradí ôsmy Ladecký kotlík, ktorý sa v roku 2020 nekonal, stretnutie heligónkarov a koncert DH Ladčanka pri príležitosti 100. výročia založenia dychovej hudby v Ladcoch. Dôvodom spojenia akcií bol aj nedostatok voľných termínov. S napätím sme očakávali, v akej farbe Covid automatu bude naša obec a teda i okres Ilava od pondelka 20. septembra 2021. Práve farba mala rozhodnúť o tom, či podujatie vôbec bude. V oranžovej farbe a s miernymi obmedzeniami bolo nakoniec možné akciu uskutočniť. Do súťaže o Ladecký kotlík sa prihlásilo 9 tímov. S prihliadnutím na krátky čas propagácie, to považujeme za úspech. Komisia v zložení dvaja profesionálni kuchári, jeden vyžrebovaný z radu súťažiacich, starosta obce a riaditeľka MŠ Ladce, napokon určili poradie a vybrali víťaza. Prvé miesto a putovný pohár získal Centrik tím, kde bol šéfkuchárom Ľuboš Nagy. Obhájili víťazstvo z roku 2014 a zatiaľ nevynechali ani jeden ročník súťaže. Na druhom mieste sa umiestnil tím DHZ Hloža, ktorému šéfoval Juraj Turza. Na treťom mieste skončil tím Zajacovci z Ladiec pod vedením Miroslava Zajaca ml. Počas celej súťaže všade vládla priateľská atmosféra a dobrá nálada. Celkovú atmosféru dotvárali aj kolotoče, či predajné stánky s občerstvením. Na stretnutí heligónkarov, ktoré už druhýkrát nesie názov Ladecká notečka, sa zišlo celkovo 75 muzikantov z rôznych kútov Slovenska. Vystupovali jednotlivci aj skupiny. Heligónky jedinečným spôsobom dotvárali atmosféru súťaže. V jednotlivých vstupoch v trvaní 10 až 15 minút sa postupne predviedli všetky vekové kategórie. Posledný účinkujúci vystupoval po 19.00 hodine. Celkovo tak koncert heligónok a dychovky trval 7 hodín. Heligónkari nešetrili slovami chvály na adresu organizátorov, čo nás veľmi potešilo a dodalo nám energiu do organizovania podujatí aj v ďalšom roku. Veríme, že sa nám podarí obohatiť program aj o účasť heligonkárov z Moravy. Určite by to prispelo k skvalitneniu podujatia a spestreniu vystúpení o tradičné moravské piesne, či verbuňk. Rok 2021 bol výnimočný hlavne pre DH Ladčanka. Pôvodne sme plánovali urobiť zo stého výročia nosný program podujatia Dni obce Ladce, kde by sme pozvali aj známe dychové hudby so Slovenska či z Moravy. Žiaľ, v takomto rozsahu sme si nemohli dovoliť akciu zorganizovať. Bohatú históriu a úspechy DH Ladčanka priblížila moderátorka koncertu dychovej hudby Monika Fusková. Pamätné plakety k stému výročiu odovzdali aktívnym muzikantom DH Ladčanka starosta obce Ing. Jaroslav Koyš a zástupca starostu Dominik Koštialik. Za roky obetavej práce pre dychovku, ale aj pre obec v rámci kultúrnej komisie, bola udelená plaketa dnes už zosnulému kapelníkovi Liborovi Kvasnicovi. Plaketu prevzala jeho manželka Magdaléna. Veríme, že sa situácia ohľadom organizovania kultúrno-spoločenských akcií v budúcom roku zlepší a že sa naše tradičné obecné podujatia vrátia k režimu, na aký sme boli zvyknutí. Zároveň ďakujem všetkým, ktorí nám pomohli toto podujatie zorganizovať, ale tiež aj tým, ktorí ho prišli podporiť svojou účasťou. Tešíme sa na vás v roku 2022.

Mužák s moravským srdcom Michal Chúpek, folklorista telom i dušou, milovník cestovania a komunikácie s ľuďmi. Ostatný rok prežil v Londýne, bez výraznejšieho dotyku s našim folklórom a kultúrou. Vrátil sa v auguste 2021 a okamžite naskočil do rozbehnutého vlaku koncertov mužskej speváckej skupiny Mužáci Moravia, ktorej je členom od jej vzniku. Na moju prvú otázku: „Ako bolo v Londýne?“, Miško bez váhania odpovedal „Cnelo sa mi za vami.“ Michal pochádza z dediny Prečín na Považí. V miestnej Folklórnej skupine Limbora hrá na heligónke, no jeho dominantou je spev, ktorý sa vyznačuje akousi ľahkosťou v speve vyššie položeného mužského hlasu. Tvrdí, že spev musí byť pre človeka prirodzene melodické rozprávanie. Pochodil mnohé slovenské folklórne slávnosti, učil tancovať deti, stretol veľa zaujímavých osobností, z ktorých niektorí sa stali jeho blízkymi priateľmi, ako sú napríklad folklorista Igor Hraško, speváčky a heligonkárky Lenka a Evka Bacmaňákové, Vlasta Mudríková, muzikant, folklórista a etnológ Peter Obuch, harmonikár skupiny Zbojná Daniel Smolka a ďalší. „Ja som človek prirodzený, bezprostredný, tak ako ma pozná môj brat či sestra, tak ma spozná aj človek na javisku či mimo neho. A práve touto prirodzenosťou by som povedal, že si viem ľudí získať. Dám im len to, čo sám čakám – a to jednoduchú prirodzenosť a rešpekt.“ Po šiestich rokoch účinkovania v Limbore sa rozhodol vyskúšať aj niečo nové. Keďže v ňom koluje slovensko-moravská krv, založil pred piatimi rokmi spolu s partiou nadšencov spevácku skupinu Mužáci Moravia. Ako jediný spomedzi zakladateľov nemal dovtedy priamy kontakt s moravskou piesňou, no keďže jeho mama pochádza z moravského mesta Šternberk, otec i brat Pavol sú muzikanti, nebol pre Michala problém rýchlo sa naučiť nové piesne. „Pre moravskú pieseň musíš mať cit, musíš ho nájsť, a potom to ide samo. To si mi povedal ty na jeden zo spoločných akcií.“ – pripomenie mi a pokračuje: „Akosi ma to začalo samého lákať, začal som sa viac venovať počúvaniu moravských piesní, chodiť na výlety na Moravu, spoznávať viac Moravu do hĺbky. Učarovala mi. Cit pre pieseň som nakoniec aj našiel a napriek tomu ho stále viac hľadám, tak by som charakterizoval moravskú pieseň ako takú. Je to studnica tajomstiev, ktoré sa oplatí odhaľovať. A ja som rád, že Mužáci Moravia prakticky vsadili na neistotu len preto, že poznali môj hlas. Vložili do mňa dôveru a ja si to vážim a aj preto sa to snažím neustále zhodnocovať.“ Morava. Čo pre teba znamená? „Morava je pre mňa nielen územie zaujímavých a atraktívnych turistických destinácií. Dalo by sa povedať, že v jednotlivých piesňach ju spoznávam tiež. Tak, ako ľudia jednoducho opisujú prírodu, zvyky, obyčaje, ale aj bežný život či škriepky. Som Slovák a som na to hrdý a som aj Moravák a som za to vďačný. Historicky sme ako národy fungovali spolu, veľa máme spoločného aj dnes, no sú tam aj drobné odlišnosti a to ma láka – objavovať ich a prezentovať ich svetu.“ Je podľa teba dôležité venovať sa udržiavaniu moravských tradícií? „Samozrejme, že je. Aj keď sa to nezdá, ale informácie posúvané ďalším ľuďom a správna kultúrna výchova mladých nám zaručí, že v budúcnosti kultúra, v tomto prípade moravská, prežije a nestratí svoju identitu. Ako dieťa, som si nevedel predstaviť jeden deň bez toho, aby som nevybehol niekam do dediny pozrieť sa, čo sa kde deje, aby som o niečo neprišiel. Dnes prídu fašiangy, veľkonočné šibačky či hody a mnoho mladých presedí pri počítači, preto je udržiavanie tradícií akútne a nevyhnutné. Sám milujem cestovanie a môžem povedať, že na mojich cestách vidím, ako tradície obohacujú život. V Británii sú takmer všetky kultúry sveta, no napriek tomu, mám pocit, že ľudia sa viac zabávajú pri hodoch niekde na moravskej dedinke. Asi preto, že tá univerzálnosť zabraňuje emócii z tradícií vyjsť na povrch. Udržme si to, čo sa udržať dá, budúcnosť sa nám odmení sama.“ V čom ty vidíš podstatu a osobné obohatenie pri interpretácii moravských piesní? „Ja by som povedal, že v jednoduchosti, v nej je krása. Jednoduchosť spojená s precíznosťou, to je presná definícia moravskej pisne. Ak by sme si zobrali mapu Slovenska a Česka a uprostred by sme nakreslili veľké srdce, našli by sme Moravu. A to doslova. Hudbu vnímam ako niečo nadpozemské, na vystúpeniach ľudia zväčša hodnotia spev, ale aj našu schopnosť ich zabaviť. A o to sa snažíme aj v našom zoskupení mužákov. Jedna vec je divák na folklórnom podujatí, iná vec je bežné správanie ľudí. Prvý moment, kedy som sa cítil uvoľnene bol, keď som ako Limborák navštívil Masopustné slávnosti v Rožnove pod Radhoštem. Taká srdečná prirodzenosť z ľudí na mňa doslova vystrelila a ja som sa úplne uvoľnene bavil s hocikým o hocičom, zväčša o hudbe. Častokrát ma aj Limboráci hľadali pri odchode domov, lebo som bol zatúlaný niekde v družnom rozhovore s Moravákom. A priznám sa, rovnaký syndróm mám dodnes, preto aj Mužáci, keď niekam ideme na Moravu, popri vystúpeniach sú väčšinou pokope, no je aj akýmsi pravidlom, že sa nájde jedna zatúlaná ovečka... A ja už sedím v dave divákov a vychutnávam si vystúpenia ostatných, alebo sa niekde s niekým zarozprávam. Cítim sa voľne a slobodne. To mi dáva Morava. Moravská kultúra sa stala súčasťou môjho života, a preto sa jej chcem venovať aj naďalej.“ Si aktívnym nielen v partii mužákov, ale aj v občianskom združení Morava krásna zem, čo ťa ženie vpred? „Vždy som bol človek abnormálne tvorivý a kreatívny, doma mi často vyčítali, že venujem čas druhým a nie rodine. Svoje nápady somu musel obhajovať predtým, ako boli realizované. Ľudia chceli vedieť, prečo chcem zbierať historické fotografie, publikovať články, vytvárať dekorácie či zúčastňovať sa na speváckych súťažiach. V rámci začlenenia do občianskeho združenia Morava krásna zem, som sa dostal k trochu inému prístupu od ľudí, ktorí síce žijú ako sa povie o dům dál, ale venujú sa Morave a je to na nich poznať. Tu som dostal doslova voľnú ruku. Hoci mám v sebe zakorenený prirodzený strach z odmietnutia, doteraz všetky nápady, ktoré som mal, boli v tomto združení vďačne prijaté a použiteľné. Ľudia mi tu prirodzene veria a fandia, možno je to tým, že ma poznajú, ale mám voľnú ruku a aj to ma veľmi baví. Skladám moravské básne, píšem články o moravských udalostiach, laicky kritizujem náš spev a často utrúsim nejakú poznámku, ako by sa to dalo vylepšiť. Vypočujú ma. Rešpektujú ma. Nerobím to pre pochvalu, no je fajn, keď sa niekde cítim ako ryba vo vode a ľudia ocenia moju snahu.“

14. 9. 2021 sa konala v Považskej Bystrici nevídaná udalosť, krstili sa hneď 2 "cédéčka" kapely Moštenskí pajtáši, kde 4. nesie názov Moštenský potôčik. Piate CD je nielen CD ale aj zaujímavým projektom podporeným s Participatívneho-komunitného rozpočtu TSK, kde sa pajtáši stretli so svojimi priateľmi. CD nesie aj preto názov Moštenskí pajtáši a hostia. Nájdete na ňom Jaroslava Melicheríka, folklórnu skupinu Teplanský Poniklec aj Mužákov Moravia - krstných otcov predošlých troch CD pajtášov a pridáva sa k nim vynikajúci harmonikár Marián Šišovský. Všetkých týchto muzikantov a spevákov doplnil na pódiu aj krstný otec štvrtého CD Pavol Laták so svojimi piesňami. Piate CD pokrstili primátor mesta Považská Bystrica p. Karol Janas a župan TSK p. Jaroslav Baška. Sprievodným programom udalosti bola aj ochutnávka moravských vín z vinárstva Volařík z Mikulova. Novým CD prajeme veľa úspechov a spokojných poslucháčov!

Tradičný putovný festival MORAVA KRÁSNA ZEM tento rok zakotvil v Považskej Bystrici, kde pri bohatom programe plnom spevu a hudby mohli diváci aj vzhľadom na pandemické opatrenia a obmedzenia trochu pookrieť a zabudnúť na svet okolo a vhĺbiť svoje pocity do melódie pekných pesničiek.

Finančný dar vo výške 3 000,-€ je už v Mikulčiciach. Predstavitelia občianskeho združenia Morava krásna zem dňa 3. septembra 2021 odovzdali výťažok z verejnej zbierky – Pomoc pre Moravu, ktorá sa konala 13. augusta počas festivalu Morava krásna zem v Považskej Bystrici a 22. augusta v obci Plevník-Drienové, počas Dní obce. V Považskej Bystrici sa vyzbieralo 1700,-€ a v obci Plevník-Drienové 400,-€. Členovia občianskeho združenia Morava krásna zem prispeli do zbierky sumou 900,-€ Eur. Zbierka bola venovaná obci Mikulčice, ktorú v júni 2021 poškodilo tornádo. Celkovú sumu 3000,- € prevzal starosta obce Ing. Bc. Josef Dvořáček. Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli do zbierky a takto vyjadrili solidaritu. Finančné prostriedky pomôžu pri odstraňovaní škôd spôsobených tornádom a rekonštrukciach poškodených stavieb.

Fotoreport Fotoreport z festivalu moravskej kultúry, Považská Bystrica, 13. august 2021. Putovný festival MORAVA KRÁSNA ZEM sa uskutočnil po prvýkrát v Považskej Bystrici. Bohatý program, plný spevu a hudby znova nadchol stovky divákov. Pookriali, zabudli nachvíľu na starosti i svet okolo. Hľadali niekde v hĺbke svoje korene, domovinu i mladosť. Je to úžasné dotýkať sa týchto hodnôt, len tak nebadane.

29. augusta sa kolektívni členovia MKZ o.z. predstavili na podujatí Spomienky na minulosť v obci Vrchteplá. V kultúrnom programe, ktorý bol súčasťou osláv SNP účinkovali Mužáci Moravia, folklová skupina Drienky a ženská spevácka skupina Drienovka.

Festival oživenej histórie Na festivale Moravia Magna sme zažili atmosféru stredoveku. Stretli sme tu veľké množstvo zainteresovaných ľudí, oblečených v dobových kostýmoch, ktorí všetkých účastníkov i návštevníkov učili svojmu remeslu. Bol tu kováč, hrnčiar i stredoveký kuchár. Festival bol zameraný na obdobie raného stredoveku, to je obdobie Veľkej Moravy, ale zároveň aj Vikingov, Franskej ríše i Byzancie. Druhý ročník festivalu, sa konal 24. júla 2021 v oravskom archeoskanzene, ktorí vedú manželia Bielikovci. Stredoveká dedina pod Oravským hradom doslova ožila. Viac ako 90 účinkujúcich v historických kostýmoch, remeselníci, bojovníci, ich manželky i deti. „Už dlhšiu dobu pod Oravským Hradom budujeme stredovekú dedinu - Archeoskanzen. Toto miesto je jediným svojho druhu na Slovensku. Múzeum života bežného človeka v období raného stredoveku - obdobia Veľkej Moravy, kde môžete vidieť stavby dobovej architektúry, remeselníkov, ktorí Vám predstavia svoje remeslo a môžete si ho aj vyskúšať, previezť sa v rebrinovom voze, strieľať z luku a samozrejme aj zhliadnuť naše sokoliarske vystúpenia.“ – hovorí autor myšlienky a hlavný organizátor Filip Bielik, ktorý už niekoľko rokov buduje veľkomoravskú dedinu priamo pod Oravským hradom. Nultý ročník festivalu zorganizovali pred rokom. Napriek nelichotivej situácii, ktorá súvisí s koronavírusom a nepraje živej kultúre, sa im podarilo zorganizovať festival aj tento rok. „Moravia Magna 2021 prebehla výborne s malými nedokonalosťami, bez ktorých by to ani nebolo ono. V prvom rade chcem poďakovať sponzorom AMICO DREVO, Transbet a chalanom Braňovi a Romanovi ktorý zaplatili 90tim účinkujúcim jedlo, nápoje a toalety pre divákov. Ďalej chcem poďakovať účinkujúcim, za účasť na programe a v bojoch a remeselníkom, ktorí nám predvádzali svoje remeslá. Veľmi si Vážim že ste prišli a veľmi rád prídem podporiť Vaše akcie keď budete mať záujem. Osobitne chcem poďakovať majstrom muzikantom zo skupiny VALAR, veľmi som si užil hudbu vo Vašom podaní. Bola to paráda. Na záver chcem poďakovať Vám všetkým, ktorí ste sa na podujatie prišli pozrieť. Bez Vás by to nešlo.“ – ďakuje Filip sponzorom. Jedným z nich je aj občianske združenie Morava krásna zem, ktoré vytvorilo námet na výrobu filmového dokumentu o archeoskanzene pod Oravských hradom a zachovávaní tradičnej kultúry, a to nielen vtedajších obyvateľov Veľkej Moravy, ale aj súčasníkov, ktorí sa venujú napríklad nehmotnému kultúrnemu dedičstvu sokoliarstvu. To spája Slovákov, Moravákov a Čechov už od roku 1967, kedy vznikol v bývalom Československu klub sokoliarov. Neskôr sa rozdelili na dva samostatná národné kluby, no priateľstvá ostali, pretrvávajú dodnes a zároveň sa vytvárajú nové kamarátske vzťahy medzi ľuďmi, ktorých zaujíma živá história. Archeoskanzen v Oravskom Podzámku je jediné miesto svojho druhu na Slovensku. Archeoskanzen predstavuje podobu slovanského hradiska z obdobia Veľkej Moravy (9.storočie). Je tvorený stavbami, ktoré majú predlohy v skutočných archeologických objektoch . V archeoskanzene vidieť život bežného človeka v tomto období, ale aj predmety, ktoré používal a vyrábal a takisto autentické odevy, ktoré majú oblečené sprievodcovia, teda najčastejšie Filip a jeho manželka Mária. V rámci prehliadok Archeoskanzenu si môžete vyskúšať aj lukostreľbu, vrhacie zbrane, dotýkať sa replík starých zbraní a výrobkov remeselníkov. Počas letnej sezóny býva dvakrát za deň sokoliarske vystúpenie s interaktívnym programom.

Nevšedná katastrofa Tornádo, ktoré sa prehnalo okresmi Hodonín a Břeclav večer 24. júna, zanechalo po sebe šesť mŕtvych ľudí a bezprecedentnú skazu. No ukázalo aj obrovskú vlnu solidarity a ochoty pomôcť. Nič také sa v našich zemepisných šírkach ešte pravdepodobne neudialo. Dráha tornáda, spojeného so supercelárnou búrkou a krupobitím, bola dlhá 26 kilometrov a široká od 100 do 700 metrov. Jeho silu určil Český hydrometeorologický ústav na štvrtý stupeň z päťstupňovej Fujitovej stupnice. To znamená rýchlosť vetra v nárazoch 330 až 420 kilometrov za hodinu. Ako prvý mi tie udalosti opisuje Tomáš z Hodonína. „Zrazu všetko stíchlo a zotmelo sa. Potom prišiel strašný hukot. Nedá sa to prirovnať k ničomu, čo som doteraz zažil. A pár sekúnd na to začala obrovská sila triasť budovou a ničiť všetko okolo. Človek sa nestihne ani spamätať a uvedomiť si, čo sa deje. Po chvíli všetko stíchlo. Celé to trvalo asi minútu. Mali sme šťastie. Na našej ulici nikto nezomrel. Ale pri benzínovej pumpe spadla na nejakého človeka búdka a škaredo ho dolámala. Začal aj unikať plyn.“ Tomáš spal u príbuzných, ale hovorí, že boli hrdinovia, ktorí prespali v polozničených domoch. Rozsah katastrofy si so susedmi naplno uvedomili až ráno. Napriek šoku v piatok napoludnie nikto nezaháľa. Ľudia vypratávajú trosky a opravujú strechy, tie úplne poškodené aspoň prekrývajú igelitom. Chcú ochrániť vnútro domov, ak by začalo pršať. Tomáš zháňa škridle a okná. Poisťovňa? Mávne rukou. „Keby sme teraz na nich čakali, nezachránime ani to, čo nám zostalo.“ Kúsok ďalej je hodonínska zoologická záhrada. Jej riaditeľom je Martin Krug, pôvodom zo Slovenska. ZOO mala šťastie. Tornádo ju len lízlo, zničilo síce tarzaniu dráhu a vyváľalo stromy okolo, no klietkam ani zvieratám sa nič nestalo. Večer bol nablízku len nočný strážnik. Riaditeľ a ďalší personál sa ponáhľali na miesto; nikto netušil, čo je so zvieratami, či nepotrebujú ošetriť, či sa nedostali z výbehov a nepobehujú po okolí. „Dvestometrová cesta bola zaprataná troskami a zvalenými stromami. Predierali sme sa tadiaľ dve hodiny,“ hovorí Martin Krug. „Našťastie, všetko bolo v poriadku. Ľudia z neďalekej ulice tu už boli a dávali pozor. Je obdivuhodné, že najprv prišli skontrolovať, či sú v poriadku zvieratá, a až potom sa postarali o svoje poškodené domy.“ V sobotu pília a odpratávajú poškodené stromy pri ZOO aj dobrovoľní hasiči zo Slovenska. Nadránom vyrazili z Predajnej. Vedeli, čo sa stalo, a chceli pomôcť, vysvetľuje mi Rudolf. Neprišli na vlastnú päsť, dobre vedia, že pri takýchto katastrofách je nutná koordinácia. Spojili sa s českou stranou a čakali na zvolenie. Tu ich hneď zapriahli do práce. Dobrovoľníci netušia, kde prespia, ale to je vraj jedno. Zostávajú do nedele popoludnia. Potom treba ísť naspäť a v pondelok do roboty. Lužice, prvá zo štyroch najviac zasiahnutých dedín. Časť vyzerá, akoby sa nič nestalo. Ešte aj kvety naďalej pokojne kvitnú v záhonoch. A potom zrazu sek. Druhá časť Lužíc je zničená na nepoznanie. Domy síce stoja, väčšina však nemá strechu. Všade sú trosky stavebného materiálu a úlomky stromov. Obrovská sila tornáda dokonca pozapichovala trámy do fasád. Autá dokrčila neuveriteľným spôsobom. Mnohé skončili vtlačené do zvyškov budov. V Lužici ani v ďalších zničených dedinách nikto bezmocne nesedí so založenými rukami. Všetci makajú. Fixujú strechy, vynášajú trosky a zničené zariadenie domov. Z rozhovorov ľudí nepočuť beznádej. Skôr vecné diskusie o tom, čo ako urobiť, kam čo vyniesť. V sobotu sú už poškodené domy v Lužici, Hruške a Mikulčiciach zakryté modrými plachtami. V uliciach je ešte viac hasičov a dobrovoľníkov než v piatok. Na niektorých zničených domoch vidno české vlajky. Ukazujú: tornádo nás nepoloží. Úrady prosia hlavne o pomoc so stavebným materiálom. Jedlo a vodu momentálne netreba, potravín prišlo toľko, že ich pomaly nemajú kam dávať. Rovnako rekordné sú príspevky na verejné zbierky na podporu ľudí, ktorým tornádo poškodilo alebo zničilo domov. K zemi musí ísť 187 z nich.

Spoločne za krásami Veľkej Javoriny Slovenskí a českí lesníci využili eurofondy na to, aby verejnosti sprístupnili najvyšší vrchol pohoria Bielych Karpát (Veľkú Javorinu). Kde je vôľa, je dnes cyklotrasa, ktorej súčasťou nie je len samotná cyklotrasa vybudovaná údolím Vrzávky pod Jelencom ale tiež rekonštrukcia javorinskej cesty. Viac ako 175-ročné cezhraničné partnerstvo oslávili vybudovaním cyklotrasy v rámci projektu ,,Spoločne za krásami Veľkej Javoriny na bicykli“. Týmto oficiálne lesníci z Lesov ČR a LESOV SR rozšírili sieť cyklotrás Bielych Karpát. Využité prostriedky boli určené pre objavovanie prírodného a kultúrneho dedičstva tejto významnej oblasti. Hlavnou aktivitou projektu na českej strane bola stavba a rekonštrukcia cyklotrasy na Veľkú Javorinu až po štátnu hranicu so Slovenskou republikou (2,5 km). „Na českej strane bola taktiež vybudovaná cyklistická infraštruktúra, ktorá bude slúžiť ako českým, tak aj slovenským cykloturistom“, uviedol Libor Strakoš, krajský riaditeľ Lesy ČR, s. p. v Zlíne. Na slovenskej strane bola hlavnou aktivitou projektu prestavba existujúcej dočasnej zemnej cesty na cyklotrasu „Krivobučková“ v celkovej dĺžke 3,87 km, čím vzniklo predĺženie cyklotrás s okruhom pod Prírodnú rezerváciu Veľká Javorina. Lesy ČR, s.p. zo svojich vlastných finančných prostriedkov investovali do stavby a rekonštrukcie úseku (2,95 km). „Podpora turistiky a cykloturistiky, ako prostriedku pre environmentálne vzdelávanie, spoznávanie lesov a práce lesníkov pri zabezpečovaní plnenia ich celospoločenských funkcií, je jednou z hlavných ciest priblíženia sa verejnosti, čoho dôkazom je aj realizácia tohto cezhraničného projektu.”, uviedol Matej Vigoda, generálny riaditeľ štátneho podniku LESY Slovenskej republiky. Celkové oprávnené výdavky projektu predstavujú sumu 1.129.920,86 eur, pričom rozpočet vedúceho partnera Lesy ČR, s.p. je vo výške 689.720,00 eur a rozpočet hlavného cezhraničného partnera LESY SR, š. p. vo výške 440.200,86 eur. Realizácia projektu je naplánovaná do konca apríla 2021, takže napriek súčasnej situácii stále veríme, že bude možné realizovať plánované propagačné aktivity projektu s cezhraničnou účasťou.

Tvorivé dielne Zážitok je jedinečným duševným bohatstvom každého človeka. Hromadí sa po celý život, často je spojený s najtajnejšími túžbami a snami. A práve zážitok je menovateľom dňa, ktorý deti strávili na konci júna síce v školskej lavici, ale v tábore. Zložitá situácia spojená s opatreniami Covid-19 bola pre ne ťažkou skúsenosťou. Zo dňa na deň museli zostať bez kamarátov, bez prostredia, v ktorom prežíva každý jedinec našej spoločnosti väčšinu detstva a mladosti. Vzdelávanie sa prenieslo do emailových schránok, do internetového priestoru, svet detí sa zúžil na detskú izbu, klávesnicu a obrazovku počítača. Nielen učenie, ale i záľuby sa stali výhradne domácou aktivitou. Kontakt s vonkajším svetom bol obmedzený a nedostatočný. Posledných šesť týždňov, ktoré školákom ostali, aby si nahradili chýbajúce sociálne kontakty, boli slabou náplasťou na predchádzajúce obdobie osamelosti. Preto sa nápad s jednodňovým táborom, spájajúcim hudbu, tanec, tvorivosť, nové skúsenosti a vedomosti o prírode, stretol s veľkým úspechom. Deti z 5.B na Základnej škole Slovenských partizánov v Považskej Bystrici si ho užili plnými dúškami. Odmenou im boli vlastnoručne utkané tkanice - náramky, svietniky, ktoré si sami ozdobili, nové skúsenosti s ľudovým tancom aj vábením zvierat vábničkami. Bol to deň plný aktivít a smiechu.