Občianske združenie Bagar nesie meno spoluzakladateľa slovenského profesionálneho divadelníctva a Slovenského národného divadla Andreja Bagara. Pobočka združenia v Trenčianskych Tepliciach zorganizovala 31.januára 2022 podujatie "Moravania bez hraníc". V kultúrnom programe účinkovali súbory a menšie zoskupenia, ktoré prezentujú slovenský a moravský folklór, napr. FS Machnáč, heligonkár Jožko Halák so spevákom Milanom Oravcom, spevácke Duo Harmon a aj členovia občianskeho zduženia Morava krásna zem (Hudobná skupina Notečka), ktoré s OZ Bagar spolupracuje na obdobných podujatiach už niekoľko rokov. Ukážku z hudobného vstupu Notečky môžete vidieť po kliknutí sem. O aktivitách OZ Bagar sa dozviete viac na www.nautilusdj.sk

Čoskoro otvoríme nový eshop. Na webstránke moravaci.sk čoskoro otvoríme dvere nového eshopu Moravská Šopa. Bude ponúkať merch a fun produkty s našim logom, rôzne propagačné predmety a mnoho ďalších zaujímavostí. Zakúpením akéhokoľvek produktu podporíte organizovanie kultúrnych a spoločenských podujatí zameraných na prezentáciu moravskej kultúry na Slovensku. Ďakujeme. PS: Merch, toš to je něco na sebe. Fun, toš to bude něco do sebe.

Rozhovor so Štefanom Kriškom O našej neďalekej a krásou neutíchajúcej Morave sa rozhovoril aj Štefan, ktorý je aj práve podľa mena pôvodom Slovák, no môžeme povedať, že už tretí rok má prechodný pobyt v Brne. Študuje aplikovanú informatiku na fakulte informatiky Masarykovej univerzity. A dovolili sme sa ho opýtať pár otázok. Vnímanie Brna nielen ako historického mesta, ktoré v sebe nosí moderného ducha a mesta, kde študuje, ale aj ako miesta, kde sú, podľa jeho slov, ľudia srdečnejší, ako my, Slováci. Čo je podľa teba raritou v Brne? „Keď sa povie slovo Brno, hneď mi napadne orloj na námestí Slobody, ktorý začne každý deň o 11. hodine zvoniť a z jedného zo štyroch rôznych otvorov vypadne sklenená gulička, a tá v sebe ukrýva znak Brna. Je to veľmi zaujímavé a pútavé pre návštevníkov Brna. Ďalej určite katedrála svätého Petra a Pavla, nachádzajúca sa navrchu Petrov, ktorá je brnianskou dominantou.“ Takže predpokladám, že práve to sú tvoje obľúbené miesta, kam rád chodievaš. Sú aj iné miesta, ktoré máš v obľube? „Áno, Petrov mám naozaj rád a najmä tie sady a parky, ktoré sú naokolo, sú nádherné. A pochopiteľne, pre študentov to je počas teplých letných večerov ako stvorené. Tiež sa rád prechádzam v parku Lužánky, ktorý je dokonca najstarší park v celej Českej republike. Aby som bol úprimný, veľmi rád navštevujem miestne “hospúdky“, ktoré sú veľmi útulné. No zo všetkých podnikov mám najradšej čajovňu, s názvom Utópia. Je to pre mňa prostredie, kde dokážem vypnúť od okolitého sveta, zabudnúť na všetko. Cítim sa tam naozaj príjemne.“ Rozumieš si viac s českými alebo slovenskými spolužiakmi? „Nerobím medzi nami rozdiely. Akurát to vnímam na tom, že českí spolužiaci, ktorých som mal možnosť spoznať, sú viac otvorenejší a komunikatívnejší. Ale je veľmi pravdepodobné, že to je len môj subjektívny názor. Možno som nemal možnosť spoznať práve tých otvorených Slovákov.“ Ako sa správajú Moravania k Slovákom? „Ako k sebe samým. Sme im rovní, presne tak, ako Moravania nám. Nevidím a ani som nezažil, že by nás nejako odsudzovali len preto, že sme zo Slovenska. Naozaj som s nimi nezažil zlú skúsenosť, nikdy. Dokonca som jeden rok býval na internáte s dvomi Moravanmi, zo Zlína a Uherského Hradišťa a s jedným Slovákom. S Moravanmi som si rozumel ešte viac, ako so Slovákom, čo je dosť paradox.“ Myslíš, že ľudia v Brne sa správajú inak ako ľudia žijúci v Prahe? „Ako sa to dosť často hovorieva, je Praha a zvyšok Českej republiky. Moravania sú veľmi srdeční, priateľskí a pohostinní ľudia, ak to mám porovnať napríklad s Prahou alebo aj s iným mestom. Je tam citeľný rozdiel v ich správaní. Pražania sú chladnejší. Chcel som ísť študovať do Brna od konca mojej strednej školy, pretože keďže som z východu, v Bratislave by som bol za východniara vo veľkom hlavnom meste, ako to tradične zvyknú hovoriť. Myslím, že rovnako je na tom aj Praha, keď tam študuje niekto z Brna. A keďže som z východu jednej krajiny prešiel na východ druhej krajiny, cítim sa tam ako doma.“ Ako by si porovnal Moravskú kultúru s tou našou? „Veľmi sa od tej Slovenskej nelíši. Na Morave žije folklór, tradičné kroje a ich každoročné tradície. Morava je známa svojimi nekončiacimi vinicami. Osobne víno veľmi neobľubujem, ale párkrát som zablúdil do vinných pivničiek a musím uznať, je to naozaj veľké moravské bohatstvo. Navštívil som aj mesto Znojmo, kde som bol na vinobraní. Bol to veľmi príjemný zážitok s pohostinnými ľuďmi a príjemnou atmosférou. Práve na kultúre je viditeľné, ako blízko pri sebe s Moravou sme. Dokonca aj ich jazyk je obohatený o pár slovenských slov. Keby ste povedali v Prahe slovo dedina, nevedeli by, čo to znamená, no Moravan áno.“ Čo odporúčaš ľuďom navštíviť na Morave? „Určite by mali zažiť aspoň jedno vinobranie, deje sa to vo väčšine Moravských miest. Navštíviť pivničku, kde je ochutnávka vín. Ak sa už na Morave ocitnú, treba zažiť aj takzvané Svätomartinské slávnosti. Hrá tam hudba, v mestách sú rozmiestnené stánky, zväčša s vínom a do toho dievčatá vo folklórnych krojoch. Čo viac k takejto slávnosti dodať. Rovnako by som odporučil Vianočné trhy. Koncerty každý večer, stánky s čímkoľvek chcete, príjemná atmosféra, jednoducho, má to svoje čaro.“ Otvoril ti príchod do Brna v niečom oči? „Určite áno. Brno je jednak študentské a jednak veľmi multikultúrne mesto, čo znamená, že sa tam nachádza množstvo mladých, cudzokrajných ľudí. Pochádzam z malého mesta, kde je viac než výnimočné stretnúť človeka, ktorý nie je Slovák, a práve preto by sa u nás v meste za Angličanom každý obzeral, no v Brne je to bežné, ľudia sú zvyknutí. Rozmýšľam nad ľuďmi inak než pred mojim príchodom do Brna.“ Chcel by si tam ostať žiť? „Tak to je veľmi ťažká otázka. Brno, ako každé mesto, má svoje pozitíva, aj negatíva. Pokojne by som tam žiť ostal, ale práve v tomto čase by to bolo na úkor mojej rodiny a kamarátov, ktorých mám tu, na Slovensku. Keby to bolo o pár rokov neskôr a mal by som tam prácu, to by už bolo o niečom inom, tak si to viem predstaviť, ale až o niekoľko rokov. Ale musím uznať, som rád, že tam som. Spoznal som mnoho srdečných a úprimných ľudí, novú kultúru a krásny blízky kraj.“

Nový znotovaný spevník pre mužský zbor Občianske združenie Horenka vydalo koncom roka 2021 znotovaný spevník určený pre viachlasné mužské spevácke zbory. V spevníku nájdete ľudové i autorské piesne, ktoré sú oslavou tradičnej moravskej kultúry vzťahujúcej sa k životu na vidieku, práci vo vinohrade a pod. Nechýbajú ani žartovné a tesklivé piesne, skladby ľudové, ale aj od renomovaných autorov i súčasných skladateľov z radov príslušníkov moravskej národnostnej menšiny. Spevník obsahuje celkom 36 piesní, ktoré upravil Ján Chúpek, umelecký vedúci mužského speváckeho zboru Mužáci Moravia. Na ľavej strane spevníka je notový zápis určený pre spevákov a na pravej strane pre ľudovú cimbalovú hudbu.

Podľa výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa v otázke „Aká je vaša národnosť?“ k slovenskej národnosti prihlásilo 83,8 % obyvateľstva, čo predstavuje takmer 4,6 milióna obyvateľov s trvalým pobytom. K národnostným menšinám sa prihlásilo 600-tisíc obyvateľov, čo tvorí 10,8 % z celkového počtu obyvateľstva s trvalým pobytom. K maďarskej národnosti sa prihlásilo 422,1 tisíca obyvateľov, rómsku národnosť uviedlo 67,2 tisíca obyvateľov, českú 29 tisíc, rusínsku 23,7 tisíca. Podiely ostatných národností sú menšie ako 0,2 %. Na získanie komplexného obrazu národnostného zloženia obyvateľstva Slovenska mali obyvatelia prvýkrát v histórii možnosť uviesť príslušnosť k ďalšej národnosti prostredníctvom otázky „Hlásite sa aj k ďalšej národnosti?“. Celkovo sa na úrovni celej republiky k ďalšej národnosti prihlásilo 306,2 tisíca obyvateľov, tzn. 5,6 % obyvateľstva s trvalým pobytom. Ako ďalšiu národnosť uviedlo slovenskú národnosť 55,5 tisíca obyvateľov, rusínsku 39,8 tisíca obyvateľov, maďarskú 34,1 tisíca obyvateľov, rómsku 89-tisíc obyvateľov, českú 16,7 tisíca obyvateľov. V prípade rómskej a rusínskej národnosti sú vyššie početnosti v ďalšej národnosti Z výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 vyplýva, že 81,8 % obyvateľstva v detstve používalo slovenčinu. Iný materinský jazyk ako slovenský uviedlo 12,5 % obyvateľov Slovenska. Druhým najpočetnejším materinským jazykom je maďarčina, tú označilo takmer 8,5 % obyvateľstva ako svoj materinský jazyk. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo 1,8 % obyvateľov, čo predstavuje tretí najpočetnejší materinský jazyk na Slovensku. Rusínsky jazyk je štvrtý najpočetnejší materinský jazyk (0,7 % obyvateľstva), piatym najpočetnejším materinským jazykom je čeština (0,6 %). Ostatné najpočetnejšie materinské jazyky sú ukrajinský, ruský, anglický, nemecký, poľský, vietnamský. Zdroj: ŠÚ SR

Ptám se já galánky mé, zdálo se mi v noci, jestli je to poprvé, když nehrají hudci. Hudci už nehrají písně, ticho se rozléhá, v strunách se ukryli tísně huslí i cimbála. Galánko pověz mi, co se to deje? Když zmizne muzika, kam se poděje? Proč kapely nehrají? Jen tiše spí... V čem je to tajemství? V čem to celé tkví? Milý můj šohajíčku, vždyť muzika nespí. Zaspívej si písničku o moravském srdci. Hudci se už chystají, kapela jen bděla. Nové hody rychtují! Zpívej si z vesela! Přijde ta neděle, muzika zahrá, srdce se otevře. Struny cimbála otevřou tóny své, padne ti slza, u hrudi zahřeje moravská múza. Vzpomínám na písničku, ticho už je pryč, přežila nám v srdíčku - zůstává tam žít. Autor: Michal Chúpek

Recept od pecúriek Zuzky a Katky Ingrediencie 500 g hladkej múky 150 g rastlinného tuku do cesta, ideálne izbovej teploty 100 g kryštálového cukru 250 ml mlieka 10 g soli 3 žĺtka 1 kocka čerstvého droždia 1 balíček vanilkového cukru Kôra z polovičky chemicky neošetreného citróna 80 g hrozienok namočených aspoň deň vopred do 40 ml rumu 1 vajce na potretie za hrsť mandľových lupienkov Postup Asi 1/3 mlieka zohrejeme, rozpustíme v ňom droždie, primiešame trošku cukru a trošku múky a necháme postáť asi 5 minút, resp.kým zmes nezačne rásť a na povrchu sa urobia bublinky. Dávajte pozor, ak máte čerstvé droždie, môže nastať rýchlo efekt „hrnček var“. Zvyšné mlieko, cukor, maslo a žĺtky (všetko aspoň izbovej teploty) zmiešame s múkou, citrónovou kôrou a pripraveným kváskom a varechou zamiešame na jemné cesto. V tomto momente pridáme namočené hrozienka.(kto nemá rád nemusí dávať). Cesto vypracujeme miesiacim mixérom (miesime aspoň 10 minút) alebo ručne – majte na mysli, že cesto sa vám spočiatku bude dosť lepiť, ale odolajte prisypávaniu múky. Prisýpaním múky docielite, že vaša vianočka nebude mäkká a nadýchaná. Čiže zapamätajme si – múky len pol kila, ani o gram viac J. Trpezlivo miesime. Vymiesené cesto necháme prikryté asi 2 hodiny kysnúť. Ideálne, kým neznásobí svoj objem. Zapletanie vianočky Nakysnuté cesto vyklopíme na pracovnú dosku, rozdelíme ho na 4 a pre odvážnejších 6 rovnakých časti a vymiesime z nich guľky z ktorých vyšúľame pásy dlhé asi 40 cm. Zapletieme, položíme na plech s papierom na pečenie, potrieme rozšľahaným vajcom a necháme podkysnúť, minimálne, kým žĺtko na povrchu vianočky nezaschne. Medzitým rozohrejeme rúru na 180 stupňov. Tesne pred pečením potrieme vianočky ešte raz rozšľahaným vajcom, posypeme mandľovými lupienkami a pečieme 35 minút. Po dopečení necháme úplne vychladnúť. Dobrú chuť Vám praje Katka a Zuzka.

Na Slovensku sa pravidelne každý rok koná putovný festival MORAVA KRÁSNA ZEM, za účasti bohatého programu a sprievodných podujatí. Striedajú sa v ňom prvky moravského a slovenského folklóru, tanca, hudby, spevu či zvykoslovia, tradičných remesiel a vystúpení. Každý rok má nejakú tému, svojský charakter či ideu, napríklad na tom poslednom ročníku sa návštevníci skladali dobrovoľným príspevkom na Moravu zasiahnutú tornádom. Neskôr členovia zaniesli túto zbierku do obce Mikulčice na Morave. Ale ani ostatné ročníky neostali bez spomienok. Každý rok sa nám vryl do pamäti. A čo všetko sa na nich udialo? Nechajte sa uniesť atmosférou tohto výnimočného festivalu dvoch národností ale jedného srdca, tu dole pod obrázkom. Príjemné pozeranie. "Tešíme sa aj na Vás na ďalších ročníkoch!"

Po dvoch neúspešných pokusoch (r. 2008 a r. 2013) o zápis na zoznam svetového dedičstva UNESCO sa to pravdepodobne na tretí krát podarí a to najmä vďaka zapojeniu ďalších veľkomoravských lokalít na území Českej republiky a Slovenska. Už od roku 1954 prebieha archeologické bádanie veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy, kedy sa postupne objavili základy dvanástich kamenných kostolov, kniežacieho paláca, tri veľkomoravské kolové mosty, štyri zachovalé člny dlabanky, na niektorých miestach pod mohutným valom základy a zvyšky hradieb a na sídliskových plochách pozostatky obytných zrubových chát, hospodárskych objektov, palácov a studní. Neďaleko od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy sa pri dedinke Kopčany nachádza Kostol svätej Margity Antiochijskej. Prvý archeologický výskum kostola a jeho okolia sa začal v roku 1964. Počas týchto výskumov sa našli tri hroby so šperkami typickými pre veľkomoravské obdobie a maltovina vo veľkosti a v tvare charakteristickom pre fázu murovania a omietania, na základe ktorej kostol pôvodne datovali. Myšlienka spojenia oboch archeologických lokalít vznikla v roku 2006 z podnetov starostov obcí Mikulčice a Kopčany. Výsledkom trinásťročného úsilia a budovania v oboch lokalitách sú moderné múzejné budovy slúžiace návštevníkom pamiatky. Rovnako sa tu nachádza aj kultivovaný pamiatkovo chránený prírodný areál s replikami základov kostolov a kniežacieho paláca a modernou lávkou cez rieku Moravu s prístupovými cestami. Prepojenie týchto dvoch stredovekých pamiatok znamenalo vznik Archeoparku Mikulčice - Kopčany. Viac informácii sa dozviete tu.

Český dom Bratislava je otvorený od jesene 2019. Sídli v historickej budove zo začiatku 17. storočia v úplnom centre Starého Mesta na Prepoštskej ulici. Priestory budovy poskytnú kancelárske zázemie pre slovenské zastúpenia vládnych agentúr České centrá a CzechTourism a multifunkčný priestor vhodný na podujatia komorného typu alebo na stretávanie predstaviteľov českých krajanských spolkov pôsobiacich na Slovensku. Spolu s Veľvyslanectvom Českej republiky v Bratislave je druhou, centrálne položenou a všetkým dostupnou adresou, na ktorú sa môžu záujemcovia o spoluprácu s českými subjektmi obracať. Prínosom Českého domu je prezentácia Česka na Slovensku aj prostredníctvom informačného portálu České stopy mapujúceho široké spektrum aktivít s českou účasťou na území Slovenska. Správou Českého domu Bratislava boli rozhodnutím Ministerstva zahraničných vecí SR poverené České centrá. Zaujíma Vás, akí českí hostia budú v najbližšom období na Slovensku? České stopy sú tu pre Vás! Sledujte aktuálny program českých podujatí na Slovensku. Kultúrny on-line sprievodca České stopy informuje nielen o hosťovaní českých umelcov na Slovensku, ale aj o účasti českých odborníkov na konferenciách z rôznych oblastí či o prezentáciách českých miest, pamiatok a turistických zaujímavostí. Ponúka prehľad podujatí naprieč žánrami a oslovuje všetky generácie. Pomáha tak ich prezentácii. Chcete sa dozvedieť viac aj o podujatiach organizovaných krajanmi? Česi žijúci na Slovensku sa združujú v troch záujmových spolkoch a pravidelne sa stretávajú na kultúrnych podujatiach, ktoré môžete navštíviť aj vy. Pomôžte tvoriť jedinečný kultúrny rázcestník! Deje sa u vás zaujímavá prednáška, výstava, diskusia či iné podujatie s českými hosťami? Napíšte nám. Radi informáciu zdarma posunieme na web České stopy i uverejníme na webstránke moravaci.sk. Viac informácií najdete na ceskestopy.sk a moravaci.sk.

Trabant. Pro pamětníky auto, které bylo třeba rychle předjet, aby nemuseli za volantem čichat smrad dvoutaktního motoru. Dnes vůz pro nadšence a vcelku ceněný veterán. Richard Holešinský z Hrušek na Břeclavsku má zvlášť ceněný kousek. Kabriolet. Viac sa dozviete po kliknutí sem.

Či sa budeš spoliehať na nedobytné slovanské hradiská, pevne zomknuté šíky franskej jazdy alebo rýchlosť a presnosť maďarských lukostrelcov na koni, vždy vopred zváž a naplánuj každý svoj krok. Pretože v súboji o prežitie národa môže byť každá chyba osudná. Viac info po kliknutí sem: https://www.startlab.sk/projekty/2389-spolocenska-hra-boj-o-velku-moravu/?slbref=3b5ae219-3994-4c39-8766-d85ed566c180&fbclid=IwAR0fnmwhpegF2evWx1RU3RdnHV0V3I0XO_PHNRC8DNHDDb0CWBRWza2Aakg