Vyhledat

Tornádo na Morave

Nevšedná katastrofa


Tornádo, ktoré sa prehnalo okresmi Hodonín a Břeclav večer 24. júna, zanechalo po sebe šesť mŕtvych ľudí a bezprecedentnú skazu. No ukázalo aj obrovskú vlnu solidarity a ochoty pomôcť.


Nič také sa v našich zemepisných šírkach ešte pravdepodobne neudialo. Dráha tornáda, spojeného so supercelárnou búrkou a krupobitím, bola dlhá 26 kilometrov a široká od 100 do 700 metrov. Jeho silu určil Český hydrometeorologický ústav na štvrtý stupeň z päťstupňovej Fujitovej stupnice. To znamená rýchlosť vetra v nárazoch 330 až 420 kilometrov za hodinu.


Ako prvý mi tie udalosti opisuje Tomáš z Hodonína. „Zrazu všetko stíchlo a zotmelo sa. Potom prišiel strašný hukot. Nedá sa to prirovnať k ničomu, čo som doteraz zažil. A pár sekúnd na to začala obrovská sila triasť budovou a ničiť všetko okolo. Človek sa nestihne ani spamätať a uvedomiť si, čo sa deje. Po chvíli všetko stíchlo. Celé to trvalo asi minútu. Mali sme šťastie. Na našej ulici nikto nezomrel. Ale pri benzínovej pumpe spadla na nejakého človeka búdka a škaredo ho dolámala. Začal aj unikať plyn.“ Tomáš spal u príbuzných, ale hovorí, že boli hrdinovia, ktorí prespali v polozničených domoch. Rozsah katastrofy si so susedmi naplno uvedomili až ráno.



Autor fotografie: Jana Čavojská

Napriek šoku v piatok napoludnie nikto nezaháľa. Ľudia vypratávajú trosky a opravujú strechy, tie úplne poškodené aspoň prekrývajú igelitom. Chcú ochrániť vnútro domov, ak by začalo pršať. Tomáš zháňa škridle a okná. Poisťovňa? Mávne rukou. „Keby sme teraz na nich čakali, nezachránime ani to, čo nám zostalo.“


Kúsok ďalej je hodonínska zoologická záhrada. Jej riaditeľom je Martin Krug, pôvodom zo Slovenska. ZOO mala šťastie. Tornádo ju len lízlo, zničilo síce tarzaniu dráhu a vyváľalo stromy okolo, no klietkam ani zvieratám sa nič nestalo. Večer bol nablízku len nočný strážnik. Riaditeľ a ďalší personál sa ponáhľali na miesto; nikto netušil, čo je so zvieratami, či nepotrebujú ošetriť, či sa nedostali z výbehov a nepobehujú po okolí. „Dvestometrová cesta bola zaprataná troskami a zvalenými stromami. Predierali sme sa tadiaľ dve hodiny,“ hovorí Martin Krug. „Našťastie, všetko bolo v poriadku. Ľudia z neďalekej ulice tu už boli a dávali pozor. Je obdivuhodné, že najprv prišli skontrolovať, či sú v poriadku zvieratá, a až potom sa postarali o svoje poškodené domy.“


V sobotu pília a odpratávajú poškodené stromy pri ZOO aj dobrovoľní hasiči zo Slovenska. Nadránom vyrazili z Predajnej. Vedeli, čo sa stalo, a chceli pomôcť, vysvetľuje mi Rudolf. Neprišli na vlastnú päsť, dobre vedia, že pri takýchto katastrofách je nutná koordinácia. Spojili sa s českou stranou a čakali na zvolenie. Tu ich hneď zapriahli do práce. Dobrovoľníci netušia, kde prespia, ale to je vraj jedno. Zostávajú do nedele popoludnia. Potom treba ísť naspäť a v pondelok do roboty.



Autor fotografie: Jana Čavojská

Lužice, prvá zo štyroch najviac zasiahnutých dedín. Časť vyzerá, akoby sa nič nestalo. Ešte aj kvety naďalej pokojne kvitnú v záhonoch. A potom zrazu sek. Druhá časť Lužíc je zničená na nepoznanie. Domy síce stoja, väčšina však nemá strechu. Všade sú trosky stavebného materiálu a úlomky stromov. Obrovská sila tornáda dokonca pozapichovala trámy do fasád. Autá dokrčila neuveriteľným spôsobom. Mnohé skončili vtlačené do zvyškov budov.


V Lužici ani v ďalších zničených dedinách nikto bezmocne nesedí so založenými rukami. Všetci makajú. Fixujú strechy, vynášajú trosky a zničené zariadenie domov. Z rozhovorov ľudí nepočuť beznádej. Skôr vecné diskusie o tom, čo ako urobiť, kam čo vyniesť.


V sobotu sú už poškodené domy v Lužici, Hruške a Mikulčiciach zakryté modrými plachtami. V uliciach je ešte viac hasičov a dobrovoľníkov než v piatok. Na niektorých zničených domoch vidno české vlajky. Ukazujú: tornádo nás nepoloží. Úrady prosia hlavne

o pomoc so stavebným materiálom. Jedlo a vodu momentálne netreba, potravín prišlo toľko, že ich pomaly nemajú kam dávať.


Rovnako rekordné sú príspevky na verejné zbierky na podporu ľudí, ktorým tornádo poškodilo alebo zničilo domov. K zemi musí ísť 187 z nich.



Autor fotografie: Jana Čavojská


48 zobrazení0 komentářů

Nejnovější příspěvky

Zobrazit vše